Tento rok si opäť pripijeme na ďalšom slovenskom štíte – tentoraz to bude vrchol Volovca, v Západných Tatrách. Opäť sa posnažíme vyniesť tradičných cca 100 litrov piva a veríme, že ho aj tento rok všetko úspešne vyčapujeme a vyzbierané príspevky opäť pomôžu na opravy turistických chodníkov a prístreškov. Tešíme sa na vás, na nádherné výhľady a na čerstvo načapované vrcholové pivo! ;)
Uskutoční sa v sobotu 20.8.2022 na Volovci. Pozrite si aj akciu na Facebooku.
Keďže bolo Solisko v roku 2020 posledným voľne dostupným štítom vo Vysokých Tatrách, presunuli sme sa tento rok ďalej na západ :) Pivo sa bude čapovať tentokrát na Baranci v Západných Tatrách, a to v sobotu 21. augusta 2021 – na 8. ročníku našej horsko-pivnej akcie, ktorej výťažok ide opäť na opravu tatranských chodníkov či prístreškov.
Pridajte sa k nám ⛰
Do zbierky tatranských štítova nám chýba tento posledný – Predné Solisko. Pivo je už nachystané a vidíme sa v sobotu 22. augusta 2020 na 7. ročníku našej dobročinnej akcie na opravu tatranských chodníkov.
6. ročník si vybral za cieľ štít s jedným z najkrajším výhľadov – Jahňací štít.
V piatok večer vyrazila hlavná skupina na Brnčalku, teda Chatu pri Zelenom plese, kde ju potom ešte skoro ráno, dobehol párik zablúdencov, ktorí ešte dobiehali zameškané nočným tatranským lesom. Ten strmáčik do chaty hore je so súdkami v ruksaku naozaj príjemná ranná rozcvička, ale človek nabudený na vrchol sa len tak nevzdá a o dve hodinky sme už narážali prvý vrcholový súdok. Počasie nám celkom prialo, pivo tieklo prúdom (alebo skôr prúdikom, keďže to v týchto výškach vždy býva trošku problém) a bolo kopec srandy a dobrej nálady. Niektorí turisti nám aj zaspievali a my sme na oplátku servírovali už tradičné chuťovky domácich klobások a syrov.
Aby sme sa tam netrčali pridlho, počasie sa rozhodlo akciu ukončiť a z vrcholu nás vyhnali prvé kvapky dažďa. Na reťaziach už bol z toho celkom pekný lejak, takže sme sa na chatu vrátili opršiplášťovaní ako permoníci. A mokrí viac-menej do nitky. Pri chate však znova vyšlo slnko, plus nejaký ten čapáčik a my sme to ešte úspešne stihli zbehnúť dolu na Bielu vodu a presunúť sa na Popradské pleso.Tam nás už čakala sauna, kaďa a neodmysliteľné orosené. Zase raz pod hviezdami, s dobrým pocitom – na tele aj na duši.
V nedeľu si ešte časť zostavy vybehla na Kôprovský, podmienky boli ideálne a poniektorí labužníci si ešte v ten deň dali aj Chatu aj pod Rysmi a ráno východ slnka na Rysoch – úplne v súkromí, bez akýchkoľvek ďalších turistov. No čo môže byť lepšie? ;)
Tešíme sa opäť na budúci rok – tento raz to bude Predné Solisko…
Keď dali Ferovci hlavy dokopy, tak zúročili svoje cestovateľské skúsenosti a vytvorili Stieraciu mapu Slovenska a po novom aj Stieraciu Mapu Európy :)
Jubilejný piaty ročník prnebehol presne tak, ako sme si my – Ferovia zaželali. Keďže pri predchádzajúcich ročníkoch sme už zažili asi všetko okrem snehu a tento rok sme to fakt chceli bez dažďa, krúp a vetriska, pri pivku sme sa zasnívali, že nech len vydrží obstojné počasie na vrchole Vysokej Vysokej, potom nech už si kľudne aj prší. A aj tak bolo. Vydržalo. A potom nás pri zostupe zlialo do nitky… :)
Pozrite si viac fotiek na Facebooku »
Ale aj to patrí k prírode a keď ide našinec do Tatier, musí s tým počítať. Najdôležitejšie je, že to klaplo na vrchole a boli sme radi, že boli radi tí, ktorí prišli hore a mohli si dať dobré čapované slovenské pivečko. Piaty ročník bol špeciálny tým, že aj náš výstupový tím tvorilo zatiaľ najviac ľudí zo všetkých doterajších ročníkov. Spolu 28 kusov, z toho dve deti a dva psy. Prvýkrát sa vyškriabali až na samotný vrchol aj dvaja najmladší členovia výpravy (7 a 9 roční) a zároveň sa obaja stali aj historicky najmladšími vrcholovými výčapníkmi. Potom sme ich od súdkov nevedeli dostať… :)
Po Ebi – čiernej labradorke, sa podarilo dobiť vrchol aj Dejsi – kvalitnej pouličnej zmesi a druhému štvornohému členovi našich doterajších výstupov. I keď, ak máme priznať farbu, po štvornožky sa doplazili na Východnú Vysokú viacerí naši súputníci a pravdepodobne viacerí z nich ešte niekoľko dní nadávali doma s poriadnou svalovicou na tých, ktorí to celé vymysleli :)
Keď už hovoríme o tých rekordoch – prvýkrát sme vyčapovali vyše 20 súdkov kvalitnej chmeľovej turistickej polievky, čo je výkon, na ktorý by bol aj Chuck Norris hrdý. A hlavne – po celý čas bola na štíte výborná atmosféra, ľudia sa tešili z pivka i z pohostenia a radi prispeli na našu dobročinnú zbierku. Výťažok opäť raz pošleme Štátnym Lesom Tanap-u a bude použitý na opravu turistických chodníkov, resp. prístreškov.
„Najvyššie čapované slovenské pivo“ si získalo aj tento rok kopec nových fanúšikov a už teraz sa tešíme na šiesty ročník. V roku 2019 by sme radi dobili… čo radi dobili, jednoducho v roku 2019 dobijeme s dobrým domácim pivom Jahňací štít. Veríme, že tam príde čo najviac z našich doterajších konzumentov a prispievateľov a tiež mnoho nových.
Vidíme sa začiatkom septembra pri Mlčaní Jahniat. Akurát, že nebudeme mlčať, budeme degustovať a aj zaspievať si môžeme… ;)
Ahojte horali a horalky, pivopiči a pivo-degustátorky,
znova nám prešiel už takmer rok od 4. ročníka nášho Piva v Tatroch, takže je čas na „okrúhly“ piaty ročník.
Tento rok to bude Východná Vysoká, fešný to kopčok, na ktorý ľahkým krokom, miestami až skokom vybehneme z Tatranskej Polianky, cez Sliezsky dom, popri Velickom plese a cez Poľský hrebeň. Jednoducho taká malá tatranská prechádzka, ktorú – aby to nebolo až príliš ľahké, si trošku zaťažíme pár súdkami piva – aj tentoraz od Urpineru, ako už máme dobrým zvykom.
Rok 2018 bude teda už takým malým „jubileom“ našej príjemnej akcie, kde spájame príjemné s užitočným, krásnu prírodu s turistikou a dobrým slovenským pivečkom. A tento rok to ešte vyšperkujeme aj prvkami slovenského folklóru, keďže výstupový deň – teda 8.septembra bol vyhlásený ako Deň slovenského kroja. Pivko čapujeme za dobrovoľný príspevok (použije sa opäť na opravu tatranských turistických chodníkov, prístreškov a pod.), ale každý, kto sa nám hore prihlási v kroji – stačia viditeľné prvky, nemusí byť komplet, dostane od nás jedno pivečko ako bonus za svoju snahu a odhodlanie. A za podporu našich krásnych ľudových tradícií.
Vidíme sa teda v sobotu na vrchole Východnej Vysokej. Prídite včas, lebo čapujeme len do vyčerpania zásob! ;)
Fero 6 & Fero 8
PS: ak nemôžeme prísť osobne, akciu môžete podporiť aj na diaľku, priamo na tomto linku:
https://www.zamenej.sk/zlava/info/pivo-tatry-2018-vychodna-vysoka-zamenej-tanap-zbierka
4. ročník najvyššie čapovaného slovenského piva sa niesol v znamení veterného počasia a stoviek ľudí, ktorí prišli podporiť zbierku na opravu tatranských chodníkov. Bola zima, ale zato paráda.
Pôvodne sme mysleli, že v tej vrcholovej kose vydržíme maximálne tak jedno spoločné pivo a dve-tri fotky, ale keďže sa z hmly pod nami neustále vynárali stále ďalší a ďalší turisti, pivopiči a pivolabužníčky, nakoniec sme tam strávili 4 hodiny. Viacerí z nás – výčapného a uvítacieho tímu – si tak okrem hlbokých zážitkov, ktoré sa naozaj vrývali až pod kožu :), odniesli aj rôzne stupne nachladnutia. Ale stálo to za to, aspoň nás zo štítu nevyhnali krúpy – ako pred dvoma rokmi z Rysov :)
Ďakujeme všetkým, ktorí aj napriek nie práve letnému počasie vyšli až na vrchol a podporili tak našu akciu a zbierku pre Tanap. Špeciálne nás milo prekvapilo pár turistických oddielov, ktoré si Kôprovský štit tento víkend vybrali práve preto, že vedeli o „Najvyššie čapovanom slovenskom pive“. Sme radi, že sa už táto milá srdcovková akcia dostáva do uší turistom a milovníkom dobrého piva po celom Slovensku. Len tak ďalej! ;)
Tento rok sme sa vybrali na Slavkovský štít. Síce o čosi neskôr, než po minulé ročníky, no nakoniec nám koncom septembra vyššiel jeden z najkrajších tatranských dní za niekoľko týždňov.
Na Slavkovskom sme očakávali hŕstku nadšencov, ale počas tých 3+ hodín čapovania sa ich postupne nazbierali niečo cez 50. Prišlo najviac Slovákov, ale aj nejakí Česi, Rumuni, Maďari a tuším aj nejaký rusky-hovoriaci človek :)
Na mieste sa nám podarilo vyzbierať niečo cez 220 € na opravu tatraských chodníkov za čo všetkým prispievateľom ďakujeme. Celkom nás prekvapila priemerná výška darov, zachovajte si tento pekný zvyk ;)
Ľudia boii aj tentoraz veľmi príjemné prekvapení z toho, čo ich na vrchole čakalo. Aj sme si dvakrát zaspievali „Veľa šťastia zdravia“, keď na Slavkovský štiť dorazili oslávenci a voľakto ich prezradil. Počtom návštevníkov a vyčapovaného piva síce nešlo o našu rekordnú akciu, ale čo sa týka atmosféry na vrchole a spolupatričnosti ľudí tam hore – tak určite bola jedna z naj! ;)
https://www.facebook.com/ferovci.sk/photos/?tab=album&album_id=1144043408995417
Ak sa niekto zaujíma o kávu, jej prestovanie a prípravu, Stredná Amerika je jedno z top miest na svete kde sa dá stále vidieť micro-lotové pestovanie kávovníka. Vidieť jeho prepojenie s miestnou ekonomikou je možné prakticky na každom mieste vo vyšších nadmorských výškach od Mexika až po Panamu. V Kostarike už Ferovia nejaké tie plantáže (mimo hlavnú sezónu) aj navštívili; tu, viac na severe, sme boli v januári a februári (top mesiace na zber zrelej kávy) touto dôležitou rastlinou obklopení celý čas.
V strede Guatemaly, v južnom Hondurase a prakticky celom El Salvadore sa to sopkami len-tak hemží. Aktívne sopky, malé sopečky, 4000 metrové monštrá, chŕliče prachu, kľudní vyhasnutí spáči v tvare perfektného kužeľa, ktorí na východ slnka hádžu neskutočný tieň – no proste sopky pre každého a ideálna sopečno-subtropická pôda na pestovanie kávy v rozmanitých výškach. Táto časť Kordillierov je tiež raj pre prírodných nadšencov, offroadistov a tých, ktorí chcú vidieť ešte relatívne nedotknutý život guatemalských potomkov – Mayov (ktorí tvoria až 70% populácie) – síce chudobných, ale za to neskutočne milých a pohodových.
Je to malá príjemná kaviarnička s vlastnou pražiarňou blízko hlavnej cesty okolo jazera Atitlán, ktorú vlastní a prevádzkuje jeden výrečný Amík – Mike. Samotný Panajachel je turistické mestečko na pobreží jazera kam sa zbiehajú miestne lanchas z okolitých dediniek a dovážajú vyparádených turistov. Tí sa štandardne usadia v jednom z kopy drahých (na miestne pomery) barov, dajú si nejaký ten seafood, pivečko, prípadne ďalšiu vyhliadkovú cestu okolo jazera a poberú sa späť do „svojej“ dediny na jazere alebo do vnútrozemia. Crossroads Café ale naštastie sídli mimo tohto turistického prístavu, blízko centrálneho trhu a tak sme tam stretli akurát lokálnych guatemalčanov. Po štandardných guatemalských zážitkoch pitia prekvapkávanej kávy z polystyrenových pohárikov na štýl „7g kávy na liter vody“ je pohľad na 50 ročného Maya vychutnávajúceho si čerstvé capuccino z keramickej šálky tá pravá kávová exotika. Aj tu všade platí, že ľudia, ktorí kávu pestujú, veľmi neriešia jej prípravu, alebo ju vôbec nepijú.
V Crossroads teda treba ochutnať rôzne typy káv, často vraj mávajú aj miestne vulkanické špecialitky. Ja som doniesol Hue Hue, Acatenango 8th Wonder a San Pedro Volcanic. Všetky tieto kávičky sú skôr vhodné na espresso, Mike ich praží na dark roast, a majú krásnu zemito-ovocnú chuť typickú pre strednú Ameriku. Ak by niekto chcel vyskúšať, nech sa zastaví čím-skôr buď Bratislave alebo v Prahe, zásoby týchto super kávičiek sú veľmi malé :)
Tieto krajiny sú stredoamerickí top vývozcovia kávy, no obyčajný turista tam nájde maximálne množstvo kooperatív kde sa zelená káva vykupuje a predáva na vrecia a len náhodne obchod, či kaviareň kde by sa dali upražené kávy ochutnať a kúpiť. Oproti takej Kostarike sa takisto netradujú coffee tours, či rodinné farmy s infraštruktúrou. Pri cestách sú akurát maličké „kafáčo-prístavby“ kde si miestny usadlík postaví jeden stôl a tri stoličky, zabezpečí akýsi poloautomatický kávovar, vyvesí značku „espresso“ a čaká na zákazníkov.
Od približne novembra do februára, záleží na nadmorskej výške, sa káva ručne zbiera. V Guatemale sme túto náročnú prácu mali možnosť vidieť v dvoch hlavných pestovateľských oblastiach – okolo jazera Atitlán a ďalej na severozápad v oblasti majestátnych sopiek smerom na Huehuetenango.
Po celodennej šichte sa okolo 5-tej večer začnú farmári rozmiestňovať popri ceste spolu s vrecami čerstvo nazbieraných kávových bôbov. Takto čakajú na dva zberné nákladiaky. Jeden vykupuje kávu. Cena sa určuje na základe váhy vreca vypočítanej na ručne vyrobených váhach zavesených na stromoch. Každá rodinka takto obhospodaruje svoj kúsok plantáže a do zberu sa zapája celá rodina – nebolo vôbec nezvyčajné vidieť pri cestách malé deti.
