…kde bolelo, tam bolelo, za niekolkymi riekami a jednym oceanom, v dalekej slnecnej Californii, dalo sa dohromady niekolko slovenskych mladencov a Fero partia bola na svete. Mozno nam zacalo byt smutno za kamosmi doma a mozno nas uz len boleli hlavy z Americanov, proste sme zacali vyhladavat spolocnost, ktora je o niecom a za nieco stoji. Ludi s podobnymi nazormi, hodnotami a zalubami. A nasli sme jeden druheho. A stvrteho a piateho a siesteho atd… Cez net, telefon. Cez Ferov aj neFerov, kadejako. Nevieme datum, kedy sa tak stalo, nepozname ten okamih, proste sa to prihodilo tak nejako popri vsetkom ostatnom, co zivot prinasa. Zacali sme sa stretavat na plazovy volejbal, nohejbal, futbal, na pivo, na rozne akcie a ani sme sa nenazdali a kazdy bol Fero alebo Ferina. Niektori sa tomu chvilu aj branili a divili sa preco, ale clovek si aj na sibenicu zvykne :o)

Ze preco FERO ???

Uz tolkokrat som pocul tuto otazku, ale neexistuje na nu jednoznacna odpoved. Spytal by som sa skor, preco nie? Ked moze byt Pista, Karol, Ignac, preco nie Fero? V nasom preklade je to proste len take familiarne pomenovanie. Alebo jednoducho „kamos“. Fero bolo oblubene meno aj nasho sefokamarata v stahovacej sluzbe – Jastera, este za starych dobrych cias na vyske v Bratislave. A nejako sa to ujalo a je to tu. Teraz sa uz nad tym nik z nas nezamysla, hlavne ze to funguje… Nezalezi na tom ci sme Ferovia alebo Apacovia, kazdopadne sme spolu zazili uz tolko veci, ze na to jeden zosit nestaci. Zopar menej dobrych, kopec velmi dobrych, a tak sme si uz davno povedali, ze si to niekde na jednom mieste zhromazdime, aby sme si to mohli pozriet, ked nas pochyti nanic nalada, alebo ked si chce clovek len tak zaspominat a nabrat elan do zivota. Lebo z tohto vsetkeho sa uz nejaky da nacerpat. A to sme este ani zdaleka neskoncili, to sme este len na zaciatku… Pretoze kde ini zacinaju… Ferovia uz davno bud lezia pod stolom, alebo su o tisic kilometrov dalej…