Neviem, či existuje aj nejaká krajina, kde sa pivo nevyrába. Tuším som v takej ešte nebol, a to som ich už zopár videl. Krásna to tradícia a medajlu ľuďom, ktorí  tento mok vymysleli a ďalej ho zdokonaľujú. Našim dobrým zvykom (a vôbec  ho neplánujeme meniť) je v každej novej krajine nejaké to pivečko odtestovať. Skúšame rôzne domáce značky a keď ich už prejdeme všetky, tak skúšame odznova – aby sme náhodou nezabuli, ako chutila tá prvá. Prípadne už potom až do dokonalosti testujeme tú najobľúbenejšiu miestnu. V Guatemale nám zatiaľ najviac chutil Gallo. Fajnové pivečko, môôôže byť…

Dnes večer sme po nejakých tých sľúbených Coronách na pláži a západe slnka, zablúdili do malej miestnej, hmm… nazvime to honosne, že reštaurácie. Odporučil nám ju chlapík, ktorý nám od dnešného popoludnia do zajtrajšieho rána stráži auto. Síce sme v Guatemale, no majiteľ je Arab a jeho žena – kuchárka je z El Salvadoru. Chutiť nám však vraj bude znamenite. A aj chutilo. Prvému chodu sme spolovice nerozumeli, tak sme si ho objednali. Ani doteraz celkom nerozumieme, čo to bolo, no chutilo nám a zaklincovali sme to ešte znamenitou rybou. Kecy arabského majiteľa o tom, kto sa kde seká mačetami kvôli tomu či fandí Barcelone alebo Realu (neviem,  prečo musia títo synovia púšte stále hovoriť o nejakom násilí a mudrovať nad polikou, náboženstvom či športom v tomto zmysle), sme spláchli studeným nealkom. A práve to sme nemali robiť…

…za ohlušujúceho zvuku veľkého žltého jukeboxu, hrajúceho staré vypalováky, vkráčal do „reštaurácie El Gallo. S hrdo vypnutou hruďou sa prešiel pomedzi stoly, prehodil chochol z jednej strany na druhú, vážne sa na nás zahľadel, posmešne zdvihol kútik, zvraštil pravé obočie a odkráčal preč. Očividne si pomyslel svoje. A my, zvláštni bieli cestovatelia sme to pochopili. Odvtedy si zase radšej objednávame pivo. A El Gallo nás počas celej cesty tým jedným prižmúreným okom sleduje z nápisov a etikiet. Už žiadny prešľap, dávame si pozor…  ;)

pozn.  el gallo = kohút