…jaaaj, tazko sa vstava za tmy. Oskar sa este prehadzoval vo svojej nebeskej posteli na druhu stranu a my sme uz museli vystrcit strapane hlavy zo stanov. Ziadna slast. Ale blizkost oceanu, vodopadov, hlad a lietadlo, ktore na nas nebude cakat, nam prebudili zmysly celkom rychlo. Potichu sme pobalili veci, kajakari maju este do svojho odchodu totiz spustu casu, mozu v klude spat. Nabrali sme dalsiu vodu do flias, hodili do nej filtracne tablety a zohriali si na ranajky nejaku tu konzervu. V totalnom rannom tichu bolo pocut, len padajucu vodu, ciknot nasich vidliciek a vzdialene vlny oceanu. Teraz uz aj Oskar zacal vykukovat nenapadne spoza kopcov. Zatial len svojim jasom, do tvare mu uvidime asi az podstatne neskor. Vyhadzujeme batohy na chrbty a startujeme nasu dnesnu bleskovu etapu…

Trasu sme si uz raz spolu presli, nebudem teda zabijat zbytocne cas jej opisom. Aj tak to treba vidiet, reci nestacia. Nasadili sme rychle tempo a spomalil nas az poriadny stupak na plosinku s tabulkou a napisom Kalalao Beach. Tu sme stali vcera, ked sme sa tesili na zaverecny kus tury. Odtialto to slo uz celkom dobre. Chytili sme ten spravny dych a zastavili sa len na par vyhladoch, a potom az v prostrednom kempe – nacerpat novu vodu. Zase ju bolo treba filtrovat, takze pit sa bude dat az asi o pol hodinku. Prva tabletka spravi z vody hnusnu hnedu zbrndu, druha ju potom pekne precisti. Zazracny prostriedok. Trosku to v tej vode citit, ale mokra a osviezujuca je stale, takze nie je dovod frflat. Ta chut sa da docasne vydrzat.

Po malej prestavke na velkych kamenoch v potoku, sme prebehli aj dalsi usek a ocitli sme sa v prvom kempe na plazi. Peto sa chcel ponahlat dalej, my s Mirom sme si povegetili par minut na peknej plazi. A potom uz len zaverecne dve mile, ktore su uz takym vydychavacim usekom a boli sme pri aute. Tusim sme to cele zbehli za nejakych pat hodin. Nad plan rychlo. To sme ani neverili, ze sa to da. Zrazu sme mali cas aj na sprchu v lese a este aj na obednu zastavku v mestecku po ceste. Na letisko sme dorazili s prehladom, vratili sme auto a keby nam neboli posledne chvilky na Kauai zneprijemnili letiskovy pracovnici, tak by sme odchadzali vysmiati dosiroka…

PLYNOVY PROBLEM…

Ani som netusil, kolko moze moje YES sposobit problemov. Priznal som totizto, ze mam v batohu horolezecky minivaric. Samozrejme, ze som hned povedal, ze len tu kovovu nasadu, bombu samozrejme nevezieme. Uz sme sa zmierili s tym, ze po teroristickej rozpravocke z jedenasteho sempebra, si musime na kazdom ostrove kupovat novu propanovu bombu. Co sa da robit. Lenze to by nebola Amerika, aby nas nesokla niecim novym. Dnes uz nestacilo, ze nesmieme viezt bombu, dnes uz ani nasada nemoze ist do lietadla…Ani som netusil, kolko moze moje YES sposobit problemov. Priznal som totizto, ze mam v batohu horolezecky minivaric. Samozrejme, ze som hned povedal, ze len tu kovovu nasadu, bombu samozrejme nevezieme. Uz sme sa zmierili s tym, ze po teroristickej rozpravocke z jedenasteho sempebra, si musime na kazdom ostrove kupovat novu propanovu bombu. Co sa da robit. Lenze to by nebola Amerika, aby nas nesokla niecim novym. Dnes uz nestacilo, ze nesmieme viezt bombu, dnes uz ani nasada nemoze ist do lietadla…Na moju prekvapenu otazku, ze aky je na to dovod, mi teta z vaznou tvarou povedala, ze kedze sa to niekedy dotykalo plynu, tak to moze vybuchnut. Na to som vybuchol ja, lebo taku hovadinu som uz davno nepocul. Opytal som sa tej chemickej expertky, ze ci jej mam skusit pripalit ten odmontovany horak rovno na pulte, ze aspon uvidi, ze to nic nemoze sposobit. Ocividne nemala zaujem o prakticky pokus, len este prizvukovala, ze sa to uz vraj stalo, a preto sa to nesmie. To sme uz fakt nevedeli, ci sa mame smiat, alebo z tej ich debility radsej plakat, kazdopadne som sa nemienil vzdat svojho varica, ktory nestoji dolar a co-to uz so mnou precestoval. Vysvetloval som tej trubke, ze toto je nas x-ty let s tymto varicom a predposledny na hawajskych ostrovoch… nepomohlo. Nepomohlo ani dovolavanie sa managerky, vyhovorila sa na chlapikov pri rontgenoch.

Ani som netusil, kolko moze moje YES sposobit problemov. Priznal som totizto, ze mam v batohu horolezecky minivaric. Samozrejme, ze som hned povedal, ze len tu kovovu nasadu, bombu samozrejme nevezieme. Uz sme sa zmierili s tym, ze po teroristickej rozpravocke z jedenasteho sempebra, si musime na kazdom ostrove kupovat novu propanovu bombu. Co sa da robit. Lenze to by nebola Amerika, aby nas nesokla niecim novym. Dnes uz nestacilo, ze nesmieme viezt bombu, dnes uz ani nasada nemoze ist do lietadla…Na moju prekvapenu otazku, ze aky je na to dovod, mi teta z vaznou tvarou povedala, ze kedze sa to niekedy dotykalo plynu, tak to moze vybuchnut. Na to som vybuchol ja, lebo taku hovadinu som uz davno nepocul. Opytal som sa tej chemickej expertky, ze ci jej mam skusit pripalit ten odmontovany horak rovno na pulte, ze aspon uvidi, ze to nic nemoze sposobit. Ocividne nemala zaujem o prakticky pokus, len este prizvukovala, ze sa to uz vraj stalo, a preto sa to nesmie. To sme uz fakt nevedeli, ci sa mame smiat, alebo z tej ich debility radsej plakat, kazdopadne som sa nemienil vzdat svojho varica, ktory nestoji dolar a co-to uz so mnou precestoval. Vysvetloval som tej trubke, ze toto je nas x-ty let s tymto varicom a predposledny na hawajskych ostrovoch… nepomohlo. Nepomohlo ani dovolavanie sa managerky, vyhovorila sa na chlapikov pri rontgenoch.Ti tiez nic nevedeli. Teda nevedeli pricinu toho, preco by sme to nemohli mat vo velkej batozine, ale vedeli, ze nemozme. To vzdy potesi, kde dostanete rozumnu odpoved. Ked som nakoniec povedal, ze budem od aeroliniek vymahat nahradu skody, dostal som ako potvrdenie o tom, ze mi to zhabali, nejaky zdrap papiera s nacmaranymi dvoma vetami. Vyzeralo to ako utrzok toaletneho papiera. Keby sme boli v nejakom zabudnutom kute sveta bez civilizacie, ani by som to nerozoberal, ale tito ludia si vravia – najvyspelejsia krajina na svete. Dovolte sa mi zase raz zasmiat. Miliontykrat…

No nic, skoda reci, zo skusenosti sme uz vedeli, ze dalsim hadanim sa, docielime len viacej tupohladiacich ksichtov smerom k nam a nic sa nevyriesi. Musel som sa teda rozlucit so svojim kamaratom varicom a priratat jeho stratu do mojich nakladov na tento vylet. Bodaj by im vybuchol na tom letisku. Mavli sme nad vsetkymi inbecilmi nakoniec rukou a po dokladnej prehliadke vsetkej nasej batoziny (mne este aj vytrhali z papierovych krabiciek vsetky fotofilmy) sme sa v lietadle pohodlne natiahli a dali si chladeny hawajsky ovocny drink. Nenechame si predsa pokazit pekny den. O dvadsat-tridsat minut sme uz pristavali na Honolulskom letisku…