Polynezsky Fero v akcii – 14.cast – BEZDOMOVCI Z WAIKIKI BEACH NA CIERNOM MUSTANGU…

Honolulu. Zase. Vobec by som sa tu znova nezastavoval, keby to nebolo prvykrat na tomto ostrove pre chalanov. Niezeby to tu nestalo za to, ale radsej by som sa venoval inym ostrovom, nie tomuto komercnemu. No je uplne samozrejme, ze si chcu kamosi pozriet slavnu Waikiki Beach, pristav Pearl Harbot a podobne veci. Podme teda na to…

NAS NOVY CIERNY HATATITLA…

Znova sa to zacina na letisku. Kedze sme na Oahu len jeden den a ide sa tak trosku „zit“, povedali sme si, ze si poziciame nejake zaujimave auticko, nech to ma grady. Oranzovy mustang cabriolet nemali ani tento rok, vzali sme si teda cierny. A novy model, ten pred rokom este nemali. Trosku sme sa teda zdrzali v pozicovni, ale ked som po Mira a Peta prifrcal v ciernom fare bez strechy, vooobec sa nehnevali…:o) Nahadzali sme don veci a uz sme aj frcali podvecernymi ulicami Honolulu. Az na Waikiki Beach. Do centra vsetkeho diania. Na najrusnejsiu ulicu. Nie je to zly pocit vypiect si dobru hudbu a z otvoreneho auta si uzivat prijemny hawajsky vecer.

Znova sa to zacina na letisku. Kedze sme na Oahu len jeden den a ide sa tak trosku „zit“, povedali sme si, ze si poziciame nejake zaujimave auticko, nech to ma grady. Oranzovy mustang cabriolet nemali ani tento rok, vzali sme si teda cierny. A novy model, ten pred rokom este nemali. Trosku sme sa teda zdrzali v pozicovni, ale ked som po Mira a Peta prifrcal v ciernom fare bez strechy, vooobec sa nehnevali…:o) Nahadzali sme don veci a uz sme aj frcali podvecernymi ulicami Honolulu. Az na Waikiki Beach. Do centra vsetkeho diania. Na najrusnejsiu ulicu. Nie je to zly pocit vypiect si dobru hudbu a z otvoreneho auta si uzivat prijemny hawajsky vecer.BEZDOMOVCI NA WAIKIKI

Nejaky cas sme zabili hladanim noclahu. Akosi som po pamati nasiel stary maly domcek, v ktorom som mal volakedy nocovat, ale nakoniec z toho zislo. Zapamatal som si vsak vtedy velmi vyhodnu cenu celej izby, ktora mi bola samemu vtedy sice nanic, ale dnes by sa nam dost hodila. Dom sme aj po tme nasli, ale ceny sa medzicasom zmenili, a tak sme nakoniec vymysleli nahradnu verziu. Aj na hostel sme sa vykaslali, povedali sme si, ze budeme homelesacit na Waikiki. Ved nie kazdy den sa da spat na jednej z najslavnejsich plazi sveta ako bezdomovec.

Nejaky cas sme zabili hladanim noclahu. Akosi som po pamati nasiel stary maly domcek, v ktorom som mal volakedy nocovat, ale nakoniec z toho zislo. Zapamatal som si vsak vtedy velmi vyhodnu cenu celej izby, ktora mi bola samemu vtedy sice nanic, ale dnes by sa nam dost hodila. Dom sme aj po tme nasli, ale ceny sa medzicasom zmenili, a tak sme nakoniec vymysleli nahradnu verziu. Aj na hostel sme sa vykaslali, povedali sme si, ze budeme homelesacit na Waikiki. Ved nie kazdy den sa da spat na jednej z najslavnejsich plazi sveta ako bezdomovec.Pomotali sme sa po uliciach plnych ludi, obchodov a zivota, najedli sme sa na starom znamom trhovisku a ked sme si dali aj pivecko a unava nas poriadne ovalila lopatou po hlave, bol cas zaliezt do spacakov. Po dlhom hladani sme nasli parking pre naseho cierneho tatosa, vzali si veci a kracali na plaz. Bola to celkom sranda pipnut si poplasnym na novucickom aute a s karimatkou a spacakom na pleci sa vybrat spat na plaz. Vzali sme si len doklady, inak nic…

Na plazi sme mali chvilu chvilu dilemu, ci zalahnut do piesku k vode, alebo na travicku do nedalekeho parku. Ja som sa zvalil rovno na travu pod palmy. Ked presiel o par minut, s velkym rachotom po piesku, hovadsky tazky traktor cistiaci plaz a zopar zufalych prespavacov zdrhalo pred jeho svetlometmi len taky fukot, potom sa uz aj chalanom zdalo miestecko v parku vhodnejsie. Zalahli sme a o chvilku sme vytuhli…

Ale nie nadlho. Asi po hodinke nas zobudil dazd. Klopkal nam na spacaky, na celo, aj na nervy. Polorozospati sme sa presunuli na drevene stoly pod velkym pristreskom. Akysi securitak sa tam potom stavil, ale mal pochopenie. Jedine, co ho trapilo bolo, aby sme vypadli pred siedmou rano. A to nie je vooobec problem, chceme zmiznut uz o siestej, aby sme stihali Pearl Harbor.

Potom si uz vela nepamatam, dazd nedazd, zaspal som, aj pri tej nepohode. Ani k desiatej ovecke som sa tusim nedostal…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.